Skutočne exaktný návod, ktorý by zmeral efektívnosť inovácií v praxi neexistuje a neexistuje ani v odbornej literatúre, kde by sme ho tiež hľadali márne. Je to dané najmä tým, že akákoľvek inovácia je úplne špecifická a taktiež jedinečná. Inováciou je spôsobený nielen samotný nárast výnosov, ale sú ním vyvolané aj náklady. Preto je vhodné merať jednotlivú efektívnosť všetkých inovácií za pomoci jednotlivých finančných ukazovateľov. Avšak, ako to tak býva, zhodnotenie efektívnosti za pomoci finančných ukazovateľov so sebou nesie aj značné riziká. Finančnými výkazmi totiž vždy nejdú detailne zachytené všetky nepriame následky, ktoré budú dané podnikateľské rozhodnutie sprevádzať. Sú teda brané rovnako z rentability a tiež z čistého zisku, teda v tomto prípade neexistuje nebezpečenstvo akejkoľvek manipulácie s výsledkami samotného hospodárenia. (Žižlavský, 2011)
Každý projekt by mal byť vždy posúdený z ekonomického hľadiska, a to najmä z toho dôvodu, že k realizácii môžu ísť iba tie návrhy, ktoré sú prínosné a tiež výhodné. Je teda nutné vyriešiť najmä otázku, akým najvhodnejším spôsobom by sme mohli objektívne zhodnotiť návratnosť nami vloženého času do projektu a tiež úsilie. Počas tohto posudzovania smie nastať najmä situácia, kedy dôjde k neprijatiu daného projektu. Napríklad sa môže stať, že dôjde k prevýšeniu kvalitatívnych prínosov nad všetky náklady, ktoré sú so samotnou realizáciou spojené. (Žižlavský 2011)
Okrem týchto uvedených finančných ukazovateľov existuje aj veľké množstvo iných ukazovateľov, napríklad interných procesov:
Počet nových nápadov
Miera neúspechu
Doba realizácie vývoja snového podniku
Meradlá spokojnosti samotných zákazníkov
Percentuálny podiel alebo počet presiahnutí doby celého vývoja a tiež nákladového rozpočtu
Meradlá, ktoré vedú k neustálemu zlepšovaniu – napríklad počet návrhov pre každého jednotlivého zamestnanca či počet tímov, ktorý daný problém riešia
Priemerná doba, kedy dochádza k implementácii procesnej inovácie
Týmito vybranými ukazovateľmi je posudzovaný najmä nárast produkčnej sily jednotlivých spoločností, ktorý je samozrejme vyvolaný najmä vstúpením jednotlivých inovácií na trhu a tiež nárastom rentability tržieb a tiež ich výškou. Nemalo by však v žiadnom prípade dochádzať k samotnému znižovaniu likvidity alebo tiež k zvyšovaniu zadlženosti daného podniku a to v dôsledku uskutočnenia daného inovačného plánu.
- Druhá skupina ukazovateľov – táto skupina sa zaoberá vyhodnocovaním odrazu jednotlivého inovačného plánu a to v samotnom výsledku hospodárenia daného podniku. Najčastejšie sa na to používajú tieto ukazovatele rentability:
Rentabilita investície/inovácie ROI
Rentabilita vlastného kapitálu (ROE)
Rentabilita investovaného kapitálu (ROCE)
Rentabilita inovácie je charakterizovaná najmä tým, že môže byť rozhodne vyššia, než je v samotnom podniku, respektíve odboru podnikania napospol obvyklé a zároveň obdobie jej návratnosti nemôže byť dlhšie ako je obdobie bežné. Do akej miery však prispieva úspešné implementovanie inovácie na daný trh k zlepšeniu celkového výsledku hospodárenia danej spoločnosti ako celku, je vymedzené najmä ukazovateľmi rentability vlastného kapitálu a tiež investovaného kapitálu.
- Tretia skupina ukazovateľov touto skupinou sa hodnotí najmä finančné efekty jednotlivých inovačných aktivít. Najčastejšie používanými ukazovateľmi tejto skupiny sú najmä:
Ziskovosť
Celková výnosnosť
Obrat prevádzkového kapitálu
Pre úspešnosť danej inovácie je najmä potrebné byť pri vstupe na trh v zisku a zároveň musí dôjsť aj k navýšeniu obratu samotného prevádzkového kapitálu. Primárnym úmyslom všetkých inovácií je však pokles viazanosti jednotlivých finančných prostriedkov. Výsledy získané týmito ukazovateľmi sú nevyhnutné na porovnanie s referenčnou hodnotou. Toto porovnanie je možné vykonať v priebehu projektu alebo v jeho samotnom závere. Po prvé môžeme dosiahnuté výsledky porovnať so súčasným stavom a to v rovnakom čase. Je možné tiež určiť mieru rastu alebo aj jeho navýšenie u jednotlivých ekonomických veličín (to znamená výšku obratu, príspevok na úhradu trhového podielu a zisku) alebo mieru progresu v istých technických parametroch. Je rovnako aj žiaduce jednotlivé ukazovatele medzi sebou porovnávať a to s vopred vymedzeným cieľom. Porovnať ich môžeme aj prostredníctvom takzvaného Benchmarkingu, kedy je porovnanie vykonané s konkurenčným podnikom.
Výkonnosť daného podniku možno merať niekoľkými rôznymi metódami. Niektoré z daných metód sú jednoduchšie a iné naopak o niečo zložitejšie a to ako po matematickej, tak aj po teoretickej stránke. Otázkou však zostáva, či má skutočne význam výkonnosť v podniku vôbec merať. V rôznych publikáciách sa často dočítame zlaté pravidlo, ktoré znie: „Čo nemeriam – to neriadim“. Táto zásada skutočne najmä pri inováciách rozhodne platí. Je u nich totiž vyžadovaná disciplína, sústredenosť a tiež zrozumiteľnosť. Ako už bolo raz spomenuté, inovácie sú napospol popisované ako nepretržitý proces.
